Zivot v dzungli - Cast 4 (Slovensky)

Mysleli ste si, ze mame dzungle plne zuby? NiE! Po kratkej pauze na cerstvom vzduchu sa do nej vraciame! 

Smer zapad a juh provincie Aceh na druhy koniec narodneho parku Gunung Leuser. Po 6 hodinach cestovania sa dostavame do Ketambe a paradnej zahrady Clauda, belgicana, ktory tu zije s Josepom, majitelom rezortu, ktory nazvali "Tisic kopcov". Herman, nas sprievodca pocas buducich dni nas tu vita spolu so Saidom, nasim buducim veselym kucharom. Odchadzame znova do dzungle lebo,ako nam neskor povie Sardka, co sme po prvy krat stretli v Tangkahane, a ktoru znovu stretavame prave tu : you are always in the jungle ! ...a my s nou radi suhlasime.

Tentokrat odchadzame na 3 dni, do omnoho divokejsieho miesta ako bol Bukit Lavang a kde uvidime skutocne divoke zvierata, skutocnu, nedotknutu prirodu!

Vchadame, za nasim sprievodcom a jeho macetou do hustej zelenej zatienenej dzungle, vytvarame si tak cesticku medzi rastlinami, lianami a stromami, co tu vladnu, tiez medzi hmyzom, ktory tu nechyba (okrem komarov, comu sme radi), motylmi vsetkych velkosti a farieb...

Pocas troch dni sa predierame uzkymi cestickami, pozorujeme zvierata, rastliny, kupeme sa v riekach ( s nasim rastlinnym super mydlom v ruke!), pocuvame zvuky prirody... a uvedomujeme si ake je to privilegium, ze tu mozme byt!

Vsetky nase zmysly sa prebudzaju:

- sluch najskor, koncertom obrovskych cvrckov, ako vodne tak v noci. A taktiez zvukom vzduchu, vdaka mavaniu kridiel tukana. Ale okrem neho je tu malo inych vtakov, zrejma kvoli suchemu obdobiu a pytliactvu, podla nasho sprievodcu.

- cuch, vdaka parfemu kvetov, najma divokych orchidei, ktore rastu vo vyskach!

- zrak, s obrovskym mnozstvam odtienov zelenej (je sice sucha sezona, ale burky prichadzaju napriek tomu pravidelne), a uzasnym farbam motylych kridel

- nas kazdodenny dotyk stretava kory stromov, korene roznych rastlin a my sme radi ze sa ich mozme prichytit, ked stupame prudkymi chodnickami a ze mozme pouzivat ruky (lebo sucha sezona nastastie znamena ziadne bahno)

- a nakoniec chut...termitov...ale nie, ziadne strachy, este nie sme taky vyhladovani. Nechavame ich orangutanom, nase kulinarne dobrodruzstva su vymedzene velmi dobrou a korenistou kuchynou co pripravuje Said...

Medzi najsilejsimi, najemocionalnejsimi momentami nasho pobytu su bezpocyb dve ci tri hodiny pozorovania malej skupiny styroch orangutanov, ktori odmenuju nasu trpezlivost

(a krce v krku, co mame z ich hladania v korunach stromov), ked zostupuju takmer na nasu uroven po dlbej chvili ochutnavania ovocia. Nasledujeme ich predieranim sa hustymi rastlinami (vdaka ti maceta) a stravime dlhu cast poobedia pozorovanim, ako sa krmia listami a termitami, hraju (co sa tyka toho najmladsieho co ma len par mesiacov), pripravuju si hniezdo...proste nadhera a uzas pre nas!

A ja som len o chlp unikol malemu nebezpecenstvu, ked sa matka orangutanka rozhodla priamo nad nami, ze jej treba curat!

A pre tych, co maju plne zuby oranguranov, mame tiez super stretnutia s obrovskymi stromami, zelenymi panmi dzungle, ktoru prerastaju do uzasnej vysky.

A s inym malymi obyvatelmi...

Zivot v dzungli je krasny!