Ubud mam ta rad, nemam ta rad - Cast 13

Navrat na Bali do hlavneho mesta kultury a umenia: tancov, hudby, socharstva, malby!

Hroza, tolko turistov na km2 sme este nevideli...Ubud, podobne ako niektore ine mesta juznej Azie, Siem Reap pri Angkore alebo Hoi An vo Vietname, sa dali do sluzieb turizmu. A aj ked sa z nich stali prijemne miesta sudiac podla nasich kriterii estetiky a komfortu, stratili svoju dusu...mozno ze pred desiatimi rokmi tomu bolo inak.

A je paradoxne, ze Ubud skryva poklady architektury, s mnohymi chramami, vytesavanymi drevenymi branami, zahadnymi sochami. Dobre sa tu da najest, alebo dat vymasirovat v altankoch s citom vyzdobenych lupienkami z vonanych kvetov, da sa tu pocuvat neprerusujuce sa kvakanie ziab z ryzovych poli, zdielat atmosferu hinduistickeho chramu s opicami v sukromnej dzungli priamo v meste...ale indonezania, co tu ostali su uz iba sofermi taxikov, casnikmi v restauraciach, predavacmi v obchodoch zariadenych podla zapadneho stylu. Nieco ako Disneyland turizmu...kde je teda skutocny zivot Ubudu?

  

Nachadzame ho ako vzdy na vidieku, hned blizko mesta, v uzasnych ryzovych poliach, ktorymi prechadzame az k paru dvoch starsich, muza a zeny, s ktorymi zdielame chvilu zberania a preberania ryze, a ochutnavame vynikajucu sladku ryzu s kokosom zabalenu v bananovom liste. A mala zenuska nam ukazala par krokov francuzskeho kankanu, hned ako pochopila, ze prichadzame z Pariza, a tak sme si spolu dali medzinarodnu particku smiechu!  

 

 

A vidime ho taktiez v dedinkach, kde sa opracuvava kamen a drevo na mnozstvo umeleckych vyrobkov, ktore sa potom predavaju pri ceste, a ktore potom mozme najst vo vsetkych umeleckych galeriach azijskeho a africkeho umenia na zapade. Ano, aj africkeho umenia! My sme este nevideli tolko soch ziraf a zebier pohromande...alebo maciek, ktorych chvosty sluzia na odlozenie prstenov, alebo stromov, ktorych konare nosia nausnice. "Made in Indonesia" pochadza casto prave z Bali. Aj nabytok, nadherne stoly z masivneho dreva, ktorych cast pochadza zo Sumatry a dopracovava sa tu. A tiez mali budhovia roznych stylov a farieb (kryklava ruzova taktiez), lampy, stolicky podobajuce sa na dlan ruky, kazdy sochar tu ma svoju specializaciu a my uz ani nevieme, kde pozriet skor.

A tanecne predstavenie kecaku, po zapade slnka, v jednom hinduistickom chrame nas tiez fascinoval, chor muzov bez hudobnych nastrojov, skoro v tranze, tazko opisatelny zazitok, ale mame zvukovu nahravku!

 

Takze nakoniec sme prezili pekne veci aj tu...

 

No a teraz musime ist si dat obnovit viza, takze prerusime nas indonezsky vylet zo zapadu na vychod a smer Malajzia!